Mám kamaráta, ktorý je ženatý, majú spolu dom aj dieťa. Trávime spolu čas aj keď toho má veľa, lenže mi to vždy potom vyčíta, má reči typu že necháva ženu doma s dieťaťom kvôli mne, že mi nedokáže povedať nie, atď. Do toho stále naráža na môjho kamaráta s výhodami, pretože ho vôbec nevidel , tak si myslí že neexistuje, tvrdí mi že som si ho vymyslela. Keď spolu niekam ideme stále sa na neho pýta, kde je atď. Keď sme spolu napríklad na výlete tak mi posiela pusinky, hovorí ako mi to pristane, nechápem jeho správanie. Nikdy ho do ničoho nenútim, predsa každý normálny človek keď niečo nechce tak to povie nie? Čo odo mňa chce?..

Môj postoj je jasný, je pre mňa dobrý kamarát, pretože viem že je ženatý, nikdy by som ďalej nezašla, ale to ako sa správa ma zraňuje. Cítim sa potom zle, ako keby som mu narušovala plány, keď mu to hovorím, tak on furt že ma má rád, že ma nedokáže odmietnuť, ale má predsa aj svoj život. Nie je povinný so mnou kamkoľvek chodiť. Nejako neviem, čo si o tom mám myslieť. Ale príde mi, že môj kamarát ku mne cíti možno niečo viac, než by mal. Ale na druhú stranu nechápem jeho zvláštne a premenlivé správanie.

Neviem, ako sa mám k nemu teraz zachovať, či s ním tráviť ešte nejaký čas, alebo už to nemá cenu. Nerada by som narušila naše kamarátstvo niečím viac a to aj preto, že má manželku. Jednoducho sa to nerobí. Chcela by som sa s ním o tom porozprávať, ale bojím sa, že to nejako prejde a že o tom nebude chcieť hovoriť. Je to kamarát, s ktorým trávim skutočne veľa času a je to fakt dobrý kamarát, ale fakt len ​​kamarát. Na druhú stranu si nejako nedokážem predstaviť, že by som o naše kamarátstvo prišla, vieme o sebe naozaj veľa vecí a poznáme sa pravdu niekoľko rokov. Som celkom zmätená z jeho správania a neviem, ako sa mám zachovať. Je to pre mňa také zvláštne. Zrejme by sme sa spolu mali poriadne porozprávať a vyjasniť si to všetko.

Som šťastná a nešťastná (kvôli deťom). 20 rokov som bola s manželom (13 rokov svoju). Spoznala som ho vo svojich 18-tich rokoch. Zamilovala som sa do jeho osobnosti (mamka ma varovala, že tam nie je vášeň,.. vždy nakoniec mala pravdu)…naozaj som myslela, že toto je tá láska, toto je ten pravý na celý život. Vďaka nemu som išla na VŠ, rástla som vedľa neho. Podotýkam, že bol môj prvý… spali sme spolu po roku. Až ja som chcela. Už vtedy mi šiel varovný signál, že je divné, že chcem až po takom dlhom čase. Predtým som mala 4-mesačný vzťah a ten bol samá vášeň, už som s ním chcela spať, ale stretla som jeho.

Obaja sme študovali, randili, ale skoro nespali spolu…nie som povrchný, ale…Manžel bol vždy obézny…takže ma nepriťahoval,tak ako mal. Po 7-mi rokoch zdá sa šťastného vzťahu sme sa vzali. Ja som nechcela, ale tak nejako z mojej konzervatívnosti som to urobila. Ale neľutovala. Máme dve úžasné deti. Nastala doba 7 rokov na materskej. Po pôrode som nemala už vôbec myšlienky na sex, strašne ma to bolelo, des… ja som sa necítila príťažlivá, on … vadilo mi jeho chrápanie, dýchanie, telo … spali sme oddelene od 2 rokov syna. Je to už 9 rokov. Spali sme spolu možno tak 20x za 20 rokov… ja šťastná mamička detí, dovolenku s nimi som si fakt užívala, ale manžel šiel bokom.

Priznávam. Ale nikdy tam nebolo pohladenie odobratie, pusa… musela som prísť ja a aj tak som nič necítila. Lenže potom…sa niečo stalo…Podotýkam, že je to patologický klamár a neviem už, čo mu môžem veriť. Klamal mi aj kam chodil na ZŠ a že jeho mamička má vyššie vzdelanie, než má… po 15 rokoch vzťahu bez takmer intímnosti, ale pre mňa šťastného života (dcéra 1,5, syn 5), manžel schudol 50kg a prestal chodiť domov. ..do tej doby vzorný otec. No údajne dostal ponuku na rok do zahraničia a ja som odmietla s ním ísť. Ale zrejme to tiež nie je vôbec pravda a použil to ako zámienku, že som strašná, že mu neprajem kariéru, rast, peniaze.

Hlavne v prípade dám to nie je jednoduché, pokiaľ so svojim milovaným „získali“ aj svokru, ktorú by najradšej z rôznych dôvodov nevideli ako je rok dlhý a najradšej by na jej existenciu úplne zabudli. Ak s mamou svojho drahého nemajú dobrý vzťah, zasahuje to určite svojim spôsobom aj do ich partnerstva, kedy to nie je med lízať ani pre jednu stranu. Muž, ktorý musí deliť svoj čas a energiu medzi dve ženy svojho života ktoré spolu nevychádzajú, žena, ktorá nemôže úplne vylúčiť svokru zo svojho života, nakoľko je to najbližší človek jej partnera a svokra, ktorá nie je stále s niečím spokojná a možno sa s partnerkou svojho syna nevyrovnala natoľko, aby ju mala rada.

Ak nemáte so svojou svokrou dobrý vzťah, určite Vám nie je čo závidieť, no možno by ste mohli skúsiť napraviť to aspoň do takej miery, aby boli vzťahy medzi Vami znesiteľné, z čoho budete mať v konečnom dôsledku aj Vy väčší pokoj na duši. No nie všetky svokry sú také ako o nič počujeme v starých dobrých vtipoch. Ste z tej opačnej strany? So svokrou sa máte radi, vychádzate si nadštandardne a ste v tom najlepšom prípade určitým spôsobom aj kamarátky? Ak áno, môžete si gratulovať a nepochybne to považovať za výhru. Ak je Vaša svokra aj Vašou kamarátkou, ktorej môžete kedykoľvek zavolať, ak s ňou rada trávite čas a to nielen vtedy keď musíte, ak spolu zájdete na kávičku či povymetať obchody a len tak „hodíte reč“ o čomkoľvek v živote tak vedzte, že patríte medzi šťastné ženy.

A nie, to čo píšem nie je žiadna utópia ani neexistujúca realita – aj takéto svokry naozaj sú častokrát darom, o ktorom môžu iné dámy len snívať. Budovať rodinné vzťahy je dôležité, rodina, či už tá vlastná alebo partnerova bude navždy súčasťou Vášho života a mať dobré vzťahy je na nezaplatenie. Život je príliš krátky na to, aby ste mali čas aj na nepekné myšlienky či negatívne emócie – obzvlášť smerom k svojim blízkym, radšej robte všetko preto, aby ste boli šťastná a pomôžte s tým aj ľuďom okolo seba.