V dnešnom svete je príliš veľa všetkého. Všade máme všetko dostupné a nič si nevážime. Neuvažujeme nad pominuteľnosťou, ale myslíme si, že tu budeme snáď večne. Neuvažujeme nad obyčajnými vecami. Berieme ich ako samozrejmosť. Nechceme vedieť odkiaľ naše veci pochádzajú, pretože nás taký svet nezaujíma. Žijeme si svoj obmedzený život a cítime sa šťastní, keď sa dostaneme na dovolenku a každý sa k nám správa milo a ústretovo. Keď nás každý uznáva a poslúcha naše príkazy.

Sme šťastní, keď nás v práci povýšia. Veď si to predsa zaslúžime. Žijeme pre túto chvíľu, ale žijeme ako sebci. Samy pre seba. Nezamyslíme sa nad spoločnosťou, či sme pre ňu prospešní. V prvom rade chceme byť prospešný samy pre seba. Nezamyslíme sa nad tým, že keby sme neboli takí sebci, tak by sme svojim blízkym viac pomohli, hoci samy by sme nemali toľko veľa. Láskavosť a dobrosrdečnosť sa dnes už nenosí. Nosí sa to, že niekto je úspešný, slávny a vraj my môžeme byť naňho hrdý za to všetko, čo dokázal. Nedokázal by však viac, keby pomohol nám alebo niekomu, kto to potrebuje? Vtedy by sme však o ňom toľko nehovorili. Bol by nám ukradnutý, pretože nič významné v živote nedokázal, iba niekomu pomohol. Ale práve tá pomoc by nás mala hnať do popredia a nie to, že budeme slávni a úspešní.

Ok, niekto po tom môže snívať ako len najviac vie, ale keď sa nad tým zamyslí, tak to všetko nedostane taký význam ako keby niekomu urobil len tak nezištne radosť. Radosť samého zo seba nie je taká veľká ako keď máte radosť s niekým alebo radosť z niekoho. Sláva a bohatstvo sú pominuteľné, ale keď niekto koná veľké skutky, tak tie sa zachovajú v pamätiach mnohých ľudí dlho. Nezmaže ich ani to, že ste sa niekam odsťahovali. Stále budú na vás spomínať v najlepšom ako vedia. Napríklad keď im doprajete aj takú maličkosť ako je návštevu privátov. Nie je dôležitý kým ste boli doteraz, ale dôležité je, kým sa stanete od teraz. Nezabúdajte, že nikdy nie je neskoro.